Viera, nádej, láska. To sú slová, ktoré sú viac, než s čímkoľvek iným, spojené s Vianocami. Počas Vianoc je všetko intenzívnejšie. Všetko je tak nejak VIAC. Od rodinných hádok, až po prežívanie pocitov a emócií. Vianoce odjakživa milujem. Ale to už vieš. Mám rada ich neobyčajnú a jedinečnú atmosféru. Zároveň, vždy už počas celého decembra, na mňa dopadá akási vianočná nostalgia. Som vďačná za to, čo mám. Mám sa dobre, som zdravá, mám prácu ktorá ma baví, mám okolo seba úžasných ľudí. Môžem všetko, čo chcem. Viem, že všetko je tak, ako má byť. Amor fati. No, aj tak je mi smutno. Bilancujem, ozvú sa staré šrámy, vrátim sa späť do minulosti, niektoré veci…

17.12.2023 Dnes som chcela uverejniť iný príspevok. Mám ho nachystaný a tvorila som ho pomerne dlho. No mením plán. Zase. Veď ono je to jedno. Čo je na tom, že človek zmení názor? Aj tak pravdepodobne riešiš posledné resty pred tým, než budú Vianoce. Beháš po nákupných centrách, vyzdvihuješ balíčky. Posledné darčeky rýchlo hádžeš do košíka, aby stihli prísť do Vianoc. Ideš piecť, je potrebné začať upratovať byt. Zohnať stromček. A tak ďalej. Veď to poznáš. Vlastne si myslím, že bude lepšie keď ti ten pôvodný článok odovzdám neskôr. Bude totiž vyžadovať hlbšie zamyslenie. No a popravde, aktuálne nie som ani ja vo svojom najlepšom psychickom rozpoložení, v akom som kedy bola. Preto…

Pojem zlatá táckarka som prvý krát počula asi pred troma rokmi, v podcaste jauuu, PS: to bolelo. (Pre tých, čo nepoznajú, robí ho Petra Polnišová a Evelyn. Zdieľajú príbehy, ktoré píše sám život. Tie veselé, aj menej veselé. A edukujú! Doporučujem.) Veľmi sa mi zapáčil a okamžite sa zaradil do môjho osobného slovníka. Kto ma pozná vie, že ľúbim takéto polo sarkastické pojmy, ktoré dokonale reflektujú všetky odtiene života. Sama ich aj vymýšľam, však uvidíš časom. Preto tento pojem – zlatá táckarka – používam dodnes. Uvedomila som si totiž, že fenomén zlatej táckarky je veľmi rozšírený a že ňou sama som, respektíve som bola. (Poznámka redakcie: týmto článkom nechcem vytvárať nijaký feministický manifest. Veď čo…

Október 2022 Prvý krát zažívam taký ten rozchod, ktorý vždy ukazujú vo filmoch. Keď je tá žena úplne na dne. V totálnej depke. Kedy nepomáha nič. Ani to, že je obklopená ľuďmi, či zavalená prácou. Ani to, že sa ožerie do nemoty. Ani to, že zožerie kýbeľ zmrzliny s pizzou dohromady. Ako v Denníku Bridget Jonesovej. A ani to, že ju niekam vytiahnu kamošky a následne prespí xy hodín. Ako v Sexe v meste. Nič. Akurát v tom filme to vždy trvá tak, akoby krátko. Mne sa zdá, že to trvá celú večnosť a že to nikdy neskončí. Už je to vyše mesiaca. Skúsila som ísť v piatok vonku. S kamarátkou z gympla a jej priateľom, ktorý je pôvodom z Latinskej…

Predtým, než zverejním prvý článok, tak ešte musím napísať tento. Teda nemusím, ale chcem. Je venovaný všetkým ľuďom, o ktorých budem vo svojich článkoch písať. Netuším, či si niekto z nich nejaký niekedy prečíta. V prípade, že áno, môže sa v ňom nájsť. A môže sa ho/jej dotknúť. Povedala by som, že je veľmi pravdepodobné, že sa tak stane.   Ako som už avizovala, budem písať o sebe a mojich vlastných interakciách s nimi. S ľuďmi, ktorých v živote mám. S ľuďmi, ktorých som v živote mala, no už nemám. Budem písať o ľuďoch, ktorých som milovala, alebo stále milujem. Aj o tých, ktorých som nemilovala, no začala som. A nemyslím tým len tú lásku medzi mužom a ženou. Budem písať o situáciách, v ktorých bolo veľa…

Moja odvaha vyzliecť sa donaha. Aorty. Odhodlať sa k tomu, aby som vytvorila Aorty mi trvalo dlho. Roky. Presne tri od prvej myšlienky. No rozhodla som sa, že idem do toho. Že odhodím zábrany. Vyzlečiem sa. Donaha. Preto aby som tým pomohla tým, ktorí to potrebujú. Nebolo to jednoduché. Chcelo to odvahu a čas. Veľa premýšľania, ako to uchopiť. Veľa pochybností, či to urobiť mám. Naozaj to chcem? Nuž, viete ako je to s intuíciou. Keď nám niečo našepkáva, nemali by sme ju ignorovať. Od malej Aďky k dospelej Adri Dovoľte mi ešte na chvíľu zaspomínať a vrátiť sa v čase. Od malička som rada čítala. Keď končil školský rok a dostali sme…