Tento článok je pre mňa asi najviac osobný zo všetkých, ktoré som kedy napísala. Písala som ho  s prestávkami, pretože to naraz nešlo. Zároveň je to článok, počas ktorého písania som veľa plakala. Popisuje totiž obrovský kus z príbehu môjho života. Mnoho z vás ho so mnou žilo. Mnohých z vás, sa to dotklo, aj keď o tom možno vôbec neviete. Naopak, mnohí ste to vedeli ešte skôr, než ja sama. Nasledovné dva odstavce patria vám, moji najbližší, moja rodina, vy, čo ma osobne poznáte a presne viete, o kom v článkoch píšem, aj keď tie osoby nikdy nenazvem pravým menom. Dopredu vás žiadam o pochopenie a nesúdenie. Viem, že budete určite naštvaní, možno ma budete odcudzovať, no…