Nezařazené
-
Slová, obyčajné slová
Slová. Obyčajné slová.Tak schválne, tiež ti v hlave začala znieť legendárna melódia pesničky Mekyho Žbirku a Mariky Gombitovej? Dlho som nepísala, ale v poslednej dobe vo mne rezonovala jedna téma. Nebude to dlhé. Sľubujem. Slová, obyčajné slová. Aký paradox. Rozprávanie je jednou z tých najsamozrejmejších schopností, ktorú sme my ľudia dostali do vienka. Siahodlhé omáčky pre tentokrát vynechám, a prejdem rovno ku konkrétnym príkladom, pretože človek sa vždy najradšej utieka ku konkrétnemu. Náš mozog to potrebuje. Podľa mňa najmä vtedy, keď si nie sme istí, či tomu druhému naozaj rozumiememe, alebo on nám. (Ruku na srdce. Som si istá, že každý z nás má občas pocit, že nerozumie ani sám…
-
VŽDYCKY ON
Tento článok je pre mňa asi najviac osobný zo všetkých, ktoré som kedy napísala. Písala som ho s prestávkami, pretože to naraz nešlo. Zároveň je to článok, počas ktorého písania som veľa plakala. Popisuje totiž obrovský kus z príbehu môjho života. Mnoho z vás ho so mnou žilo. Mnohých z vás, sa to dotklo, aj keď o tom možno vôbec neviete. Naopak, mnohí ste to vedeli ešte skôr, než ja sama. Nasledovné dva odstavce patria vám, moji najbližší, moja rodina, vy, čo ma osobne poznáte a presne viete, o kom v článkoch píšem, aj keď tie osoby nikdy nenazvem pravým menom. Dopredu vás žiadam o pochopenie a nesúdenie. Viem, že budete určite naštvaní, možno ma budete odcudzovať, no…
-
A DOSŤ!
O tom, ako ísť ďalej. Intro Za posledných deväť mesiacov som brala ohľad na to, čo sem napíšem a nenapíšem, pretože mi záležalo na tom, aký to bude mať dopad na človeka, ktorého som ľúbila. Pretože sa ho to proste (do)týkalo. Robila som to počas nášho vzťahu, a taktiež tri mesiace po ňom. Táto fáza končí. Už to budem zase ja, bez cenzúry, presne tak, ako to cítim. Presne tak, ako to sama vidím. Ďakujem, že ste ma v tom podporili. Za posledný, dajme tomu mesiac, sa toho udialo mnoho. Ako vždy. Stále sa niečo deje. Okolo mňa, ale ešte viac vo mne. Celé tri mesiace od rozchodu sa tak nejak…
