ČO CHCEŠ?

Dnes začnem veľmi priamo. Na rovinu. Bez okolkov. Mám na srdci pár myšlienok. Myšlienok, ktoré by som chcela, aby sa šírili ďalej, ako mexická vlna na štadióne.

Sama som si myslela, že viem presne, čo chcem. Myslela som si, že presne viem, čo chcem od vzťahu. Dokonca som mala plán. Plán toho, ako by to malo ideálne vyzerať. Donedávna som sa stále divila, prečo to s nikým nevyšlo. Dnes tomu už rozumiem. V prvom rade som si myslela, že viem, čo chcem. Lenže to, o čom som si myslela, že chcem, som v skutočnosti nechcela. Vlastne mi to nikdy nevyhovovalo.

Problém je, že akonáhle si s nejakým človekom, premietaš si do neho všetky svoje ideálne predstavy. Once again, všetky svoje ideálne predstavy. O Vašom vzťahu, aj o ňom samotnom. Nie tie jeho, tie Tvoje. Tvoj pohľad na celú záležitosť. Takže sa na ne upneš a ideš si svoje. Teda aspoň to som robila ja. Mala som svoju predstavu a bolo mi úplne jedno, že tá druhá strana ju buď nechce, nemôže alebo nedokáže naplniť. Tobôž nie, že by tá jeho predstava mohla byť úplne iná, než tá moja. Nie je možné.

Prečo sa rozhodneš byť s tým človekom, keď už máš v hlave svoj fantastický program jeho transformácie podľa tvojho obrazu? Tiež som chcela niekoho natlačiť do niečoho, čo mu nebolo prirodzené. Pretože ja som to tak chcela. Zaľúbila som sa do potenciálu, ktorý vznikol výlučne v mojej hlave. Keďže zastávam heslo, všetko sa dá, len treba chcieť, tak aj toto muselo ísť. V mojej hlave. Akurát som zabudla na jeden podstatný fakt. Že vo vzťahu sú tí ľudia dvaja, a chcieť musí aj druhá strana. Nie len ja. Myslela som si, že ja budem tá – The One and Only, ktorá ho zmení. Akurát ma nenapadlo, že by sa ten človek nemusel chcieť meniť. Mala som taký ten modus operandi, že toho človeka fixnem. Proste opravím všetko, čo je na ňom pokazené. Veď predsa úplne jasne vidím, ktoré veci ho v živote limitujú a ja som tu na to, aby som mu ukázala ten správny smer. Aby mal lepší a kvalitnejší život. Aby ho nepremrhal a využil všetko, čo mu ponúka. Aby nepremárnil svoj potenciál. Veď nemôže existovať niekto, kto by to nechcel, pre Boha!

Dnes viem, že som mu zasahovala do jeho priestoru a slobody. Lebo som si myslela, že je to v poriadku. Myslela som si, že keď to budem robiť, tak budem mať situáciu pod kontrolou a nič zlé sa mi tak nestane. Prevencia, chápeš. Akurát som si neuvedomila, že nemám nijaké právo to robiť. Chcela som, aby bolo všetko podľa mňa. Tak ako chcem ja, kedy chcem ja, v tej istej forme, ako chcem ja. Myslela som si, že som odborníkom na jeho (nikdy nevyslovené) potreby, že ja viem presne čo potrebuje. No vo finále som vôbec nerešpektovala reálne potreby druhej strany. Nepočula a nevidela som ich. Lebo som nechcela. Lebo som si myslela, že všetci chceme to isté a existuje len jedna správna pravda.

Keď to nebolo podľa toho, ako som chcela ja, robila som scény, revala, vyhrážala sa, citovo vydierala, ignorovala a následne sa nechala doprosovať. Hej, je to hnusné a nikomu to nič neprinieslo. Naopak, veľa nám to vzalo. Ukradlo nám to zbytočne chvíle, ktoré mohli byť pekné. Viem. No, nerobila som to schválne. Bola som nešťastná, lebo mi ten transformačný plán zmeny druhej individuálnej osoby, vôbec nevychádzal podľa plánu. Vyhadzovala som teda na oči druhej strane to, aká som nešťastná. A on za to mohol, samozrejme. Kto iný? Žila som v domnienke, že som určite neurobila chybu. Ja som len chcela dať človeku tú celú svoju „toxickú lásku“, ktorou som ho takmer zadusila. Divila som sa, ako to, že ju nechce. Obaja sme boli v tejto situácii nešťastní.

Kto bol dobrý a kto zlý? Dlho som si myslela, že zlý bol on. No nikto nebol zlý. Skutočná podstata problému tkvela v tom, že sme proste neboli kompatibilní. Neboli sme jeden pre druhého, lebo sme boli diametrálne odlišní. Vo svojej vnútornej podstate. Určite je výhodné, keď sú dvaja ľudia v niečom odlišní, pretože sa tak vedia od seba učiť a inšpirovať. No podmienkou je, že to musia chcieť. A ešte to, že ten základ a hodnoty musia byť u oboch rovnaké. Inak to raz aj tak praskne. Dnes viem, že On by mi nikdy „nestačil“, a teda by som celý život stále o niečo prosila a musela si to, čo potrebujem vynucovať. Jeho by z toho pocitu, že nikdy nebude dosť dobrý, raz buď trafil šľak, alebo by aj tak ušiel, lebo by to nevydržal.

Ja by som zase nikdy nemala naplnené tie základné potreby vo vzťahu, necítila sa dosť dobrá a hlavne milovaná. Dlho som odsudzovala tú ďalšiu múdru vetu, ktorú si možno aj ty niekedy vyslovil/a: veď sa máme radi, to je to najdôležitejšie a všetko ostatné sa spraví. Bohužiaľ to tak nefunguje. Nestačí to. Samo o sebe rozhodne nie.

V prvom rade je nutné si naliať čistého vína. Dať si rande sám/sama so sebou a vydefinovať si, čo pre mňa vzťah znamená a čo od neho očakávam. Čo od neho naozaj očakávam, nie čo by som mal/a očakávať. Nech už by som to mala očakávať z akéhokoľvek dôvodu. Zároveň musím vedieť, s čím do vzťahu prichádzam ja. Čo dokážem a chcem tomu človeku poskytnúť. Čo ja sama viem priniesť na spoločný stôl. Lebo vzťah je o dávaní a prijímaní a každý v ňom má svojich 50%. Rovnaký diel.

Podstatné je aj vedieť, či ten vzťah vôbec chcem. Chcieť mať funkčný vzťah, znamená sa preň vedome rozhodnúť. A započať prácu. Prácu na sebe – pre seba aj pre tú druhú osobu –  a spoluprácu s druhou stranou – v rámci ktorej sa musíte vzájomne spoznať, pochopiť a zladiť sa. Pretože zadarmo to nebude.

Tak prosím, ešte raz: to, že skutočne chcem mať vzťah, znamená slobodné vedomé rozhodnutie. A zodpovednosť.

Dnes často počujem ľudí hovoriť slová o tom, že nechcú byť sami a že hľadajú svoju „chýbajúcu polovičku“. Keď sa však pozriem na ich činy, tie hovoria že síce by vzťah (samozrejme dobrý, vyhovujúci, v ideálnom prípade dokonalý) chceli, ale keď už by mali kvôli nemu vynaložiť nejaké väčšie úsilie, nechce sa im. Pretože komfortná zóna. Tak sa stane to, že z toho vznikne situationship, alebo si tú lenivosť skrátka obhajujú tým, že na povedia, že na vzťah nie sú pripravení. Samozrejme som to veľmi zjednodušila, ale je to azda najrozšírenejší model dnešného hľadania vzťahov a zvládania záväzkov. Nehovor mi, že sa ti to tiež aspoň raz nestalo.

Ale kedy budeš vlastne na vzťah pripravený? Ďalšia vec, ktorú často radi robíme je to, že čakáme na Mr. Big, na Princa na Bielom koni, či na Pána Dokonalého. Samozrejme ak si muž a hľadáš ženu, tak si to pretransformuj do svojej podoby. Preto randíme. Občas sa s niekým stretneme a síce vyzerá dobre, je nám s ním fajn, ale vlastne, čo ak príde niekto lepší? Tak si nechávame otvorené zadné dvierka, máme štyroch ľudí v databáze, keby náhodou a čakáme a čakáme. Ten medzičas, kedy čakáme, buď využívame na to, že sa sťažujeme akí sú všetci blbci, porovnávame ich so svojimi bývalými (pretože spomienkový optimizmus funguje veľmi dobre, ale z nejakého dôvodu spolu nie ste a ten človek, z pred 6 rokov už dnes môže byť kľudne úplne niekto iný, takže v podstate už neexistuje) alebo sme v pozícii obete a rozprávame akú máme strašnú smolu na lásku. Hovoríme o tom, akí sme zarmútení, pretože nám pred 10 rokmi niekto ublížil a teda už nikdy nikomu nebudeme veriť, lebo veď všetci sú aj tak rovnakí. Takže na čo? Vážne veríš tomu, že príde niekto dokonalý, kto to vyrieši? Niekto kto ťa zachráni? Do prdele, veď si nestroskotal na Titanicu!

No nič, poďme ďalej. V tom lepšom prípade, ten medzičas využijeme na to, aby sme sa lepšie poznali, venujeme sa sebe a svojim veciam, aby sme sa raz mohli stať tým najlepším partnerom. Tomu dokonalému princovi, ktorý už je určite niekde na ceste. Veď možno len vypadol signál na GPS a zablúdil. Však on príde. Raz.

Nuž, kľudne ďalej čakaj. Len ti chcem povedať, že sa možno nikdy nedočkáš. Rozhodne Ti nechcem brať ilúzie o príbehu ako z filmu. Tie sa samozrejme určite dejú. Ale poďme byť realisti. Lebo vieš čo sme si povedali minule. Dokonalý človek na tomto svete neexistuje.

Pán Dokonalý, ktorý ťa na štyroch rande absolútne ohromí, pretože je presne taký, akého si si vymanifestovala, sa časom zmení. V tvojich očiach sa zmení, lebo keď spolu začnete bývať, vždy bude nechávať záchodovú dosku hore a počas hádky obvykle odíde uprostred tvojho polonasraného monológu. Teba to bude neskutočne štvať a zrazu zistíš, že nie je dokonalý. Lebo toto dokonalí ľudia nerobia. No a hlavne si nemysli ani to, že Ty budeš pre niekoho 24/7 dokonalá. On tiež nebude môcť vystáť to, že si necháš vždy vedľa postele šľapky, o ktoré sa pravidelne potkne. Bude ho vytáčať, že máte plnú kúpeľňu zbytočností, ktoré nutne potrebuješ, pretože o ne vždy ráno i večer zavadí. A áno, bude bytostne neznášať hádky, kedy si zbytočne hysterická a chŕliš zo seba hnusné veci na jeho adresu. Tak radšej „opustí chat“ a z hádky odíde. Vieš, dosť možno mu to ubližuje. Lenže teba to nenapadne a tak budeš na neho nadávať na víne s kamarátkami, aký je necitlivý a ako si to vôbec mohol dovoliť.

Toto zažiješ s každým, s kým budeš vo vzťahu. Aj s tou najdokonalejšou a najnádhernejšou ženou z Instagramu. Práve o tom to je. Uvedomiť si to. Uvedomiť si, že ti možno nijaký princ z neba len tak nespadne. Ani do teba nenarazí vo výťahu, kde sa ti rozletia všetky veci z ruky, on sa ospravedlní, usmeje sa na teba tým nádherným dokonalým holywoodskym úsmevom, vezme ťa do náručia, pobozká ťa tak, že sa ti bude krútiť hlava, vezme si ťa domov a o mesiac za ženu. Následne ťa bude obskakovať až do konca života, nebudeš musieť vydať ani hláska a on ti telepaticky splní všetky tvoje priania, pretože je na Teba absolútne napojený. Celý vesmír sa bude točiť len okolo teba. Len tak zadarmo, a ty preto ani prstom nepohneš. Za prvé, už vieme, že to nie je reálne ale iné som chcela. Zamyslel/a si sa niekedy nad tým, či je toto to, čo naozaj chceš a potrebuješ?

Tiež som si myslela, že to chcem. Že chcem chlapa, ktorý bude mať oči len pre mňa. Bude vždy na mňa 100% nachystaný, naladený a chápavý. Modré z neba mi prinesie, pretože vole, veď ja som princezná! Nebude veľa piť, nikdy v živote sa nepozrie na iné dievča, proste pre neho prestane existovať všetko a budem len ja. Já, já, já, jenom já!

Nuž, aj podobné vzťahy som mala. V žiadnom som neostala, alebo som mu ten status vzťahu nikdy nepriznala. Prečo? Preto, lebo som zistila, že to nie je to, po čom naozaj túžim. Myslela som si, že to chcem. Tých, čo do toho konceptu nezapadli, som odstrihla (jedine dobre pre nich), a niektorí mali menšie šťastie, pretože som si ich chcela „nechať“ a zmeniť ich, aby do toho konceptu zapadli.

A vieš čo ti poviem? Je to asi najväčšia blbosť, akú som kedy mohla robiť. Sťažovala som sa na to, že mi ten chlap nedáva toľko pozornosti, koľko potrebujem. Že uprednostňuje svoje veci predo mnou. Kamarátov. Naopak, keď tej pozornosti bolo veľa, tak ma zase neinšpiroval. Veď nemôžem pre neho byť alfa a omega, musí robiť aj svoje veci. Ja predsa potrebujem inšpiratívneho chlapa, ktorý si ide za svojimi cieľmi a snami. Vidíš? Vôbec to nedáva zmysel, pretože som chcela vždy protichodné veci. A dialo sa to presne preto, lebo som reálne bola úplne stratená v tom, čo chcem. V sebe samej. V tom, čo je pre mňa naozaj dôležité. Keď si občas spomeniem, kvôli akým veciam som dokázala urobiť scénu, hodnú Oscara za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe, tak sa mi chce plakať. Občas od smiechu, občas preto, lebo to bolo fakt tragické.

A vieš čo ešte? Tiež som si neuvedomila, že ja chcem po niekom aby som pre neho bola jediná náplň života 24/7, ale akosi mi už nedošlo, že to môže naopak chcieť niekto aj odo mňa. Tak som zistila, že v živote potrebujem slobodu a priestor. Na svoje veci, na svoje sny. A že to, že potrebujem svoju slobodu a priestor neznamená to, že zároveň nemôžem toho človeka šialene milovať. Až po tridsiatich rokoch som zistila, čo sama potrebujem a chcem, a zároveň, čo prinášam k spoločnému stolu ja. Lebo aj na tom záleží. Preto všetky predošlé vzťahy nevyšli. Lebo som to nevedela a dosť som sa v tom strácala. Asi to je normálne, kto vie presne čo chce keď je tak mladý a možností je milión?

Konečne viem, čo chcem. To je dôležité, pretože vybrať si môžeš z viacerých ciest, ale musíš aspoň tušiť, kam chceš aby ťa tá cesta priviedla. Musíš vedieť, kam kráčaš. A naopak, kam rozhodne dôjsť nikdy nechceš.

Urobila som veľa náročných, ale správnych rozhodnutí. Možno som niektorých ľudí odmietla. Možno mi to dodnes majú za zlé. No pravda je zložitá a ja nechcem klamať. Vieš, pokiaľ odmietneš človeka, o ktorom vieš, že mu nedokážeš dať to, čo si zaslúži a potrebuje, možno sa mu to spočiatku zdá byť smutné a nespravodlivé. Zrada. V skutočnosti tým však prejavuješ obrovskú empatiu, silu a svoju nesebeckosť. Pretože mu nechceš sľubovať, čo nemôžeš splniť a nechceš ho držať v nádeji a oberať ho o čas. Pretože čím skôr to urobíš, tým rýchlejšie môže stretnúť človeka, s ktorým si budú vajbovať omnoho lepšie. Tým mu urobíš veľkú službu. Tým robíš službu aj sebe. Presne rovnakú.

Musím však s Tebou zdieľať aj ďalšiu lekciu a skúsenosť. Občas sa môže stať, že sa pomýliš. Máš v živote niekoho, s kým by to fungovať mohlo, akurát je tam nejaká komplikácia. Kde nie sú? Možno Ti ten človek zrkadlí nejaký strach, ktorý máš, ale ešte nie si pripravený/á na to, sa mu postaviť z oči voči. Tak toho človeka pošleš preč. Lenže tým len odkladáš nutné. To, čo raz príde aj s niekým iným. Lebo to je o Tebe, nie o ňom. Alebo ten človek robí veci, ktoré Ťa strašne iritujú a tak si povieš, že s ním proste byť nemôžeš. Nešlo by to, preto ho pošleš preč. Lebo je to tá ľahšia cesta.

Áno, nie si Spartakus, aby si bojoval/a celý život. Na druhú stranu, tie najlepšie veci obvykle vyžadujú malý boj. Možno aj boj samého so sebou. Pretože keď sa rozhodneš zabojovať, znamená to, že ti na niečom záleží. Nesie to so sebou boj, obetu, kompromisy a aj veľmi veľa spoločnej komunikácie. Pretože každý si rieši to svoje a možno je za tým jediným krokom, ktorý by mohol viesť správnym smerom práve strach. A vieš ako sa hovorí. Mal by si urobiť presne to, čoho sa najviac bojíš. Iba tak sa dá zbaviť strachu. Iná cesta nie je. Tak schválne, skús to a uvidíš, čo sa stane.

Naopak. Pokiaľ máš v živote človeka, o ktorom si si spočiatku myslel/a čokoľvek, len nie to, že by mohol byť Mr. Big, a máš pocit, že ti na ňom záleží, postav sa strachom a nenechaj to tak. To by som ti zo svojej skúsenosti poradila. Čo najhoršie sa môže stať? Môže ti síce povedať nie, pretože to má inak, ale nebolo by ti ľúto, to aspoň nevyskúšať? You decide.

Tá predstava, že by si niekto mal písal zoznam vecí, pre ktoré si myslí, že by to s niekým mohlo, alebo naopak nemohlo klapať, mi prišla vždy totálne uletená. Ono to vlastne nemusí padnúť na úrodnú pôdu. Práve naopak.Presvedčil sa o tom napríklad Ross v Priateľoch (a tak radšej nikdy nepíš na svoj zoznam, že má niekto tučné členky!) Na druhú stranu je to vlastne hrozne dobrý pomocník. Človek si pri tom strašne veľa vecí uvedomí. Tým, že si napíšeš všetky tie dôvody, zároveň zisťuješ, čo je pre teba vo vzťahu dôležité. Možno si to dovtedy nevedel/a. Možno ťa to prekvapí.

Keď nájdeš človeka, ktorého v živote už možno máš, a zistíš, že je omnoho viac dôvodov na to, prečo áno, než nie, je to vlastne obrovské šťastie. Tvoj zoznam vecí ešte nič neznamená, pretože to tak vidíš ty. Druhá strana na tom môže byť úplne inak. No je to obrovské šťastie, pretože ti to dodá nádej, že pre Teba ten Tvoj Mr. Big možno fakt existuje. Akurát to, čo ho robí tým „Mr. Bigom“,  znamená úplne niečo iné, než si si pôvodne myslela.

Už viem, čo chcem.

Chcem byť s človekom, na ktorého sa môžem spoľahnúť. S človekom, ktorý to bude pre mňa. Byť tu pre mňa však neznamená, že keď si zmyslím, že ho potrebujem, zruší svoj dlho plánovaný zraz s kamarátmi. Znamená to napríklad to, že tu pre mňa bude, keď mu budem chcieť povedať o tom, aký som mala skvelý deň. Že sa na neho môžem spoľahnúť v tom, že ma nepošle preč len preto, že som urobila chybu. Pretože vie, že ich robíme všetci.

Chcem byť s človekom, ktorý ma bude rešpektovať. Rešpektovať ma, však neznamená, že bude plniť moje príkazy, ktoré si zmyslím. Rešpektovať znamená, že keď mu poviem, že ma niečo trápi, dá si pozor na to, aby nepodnikal kroky, ktoré ma trápiť budú. Rešpektovať znamená, že ma vezme takú aká som. S muchami aj motýľmi. Rešpektovať znamená, že keď mu poviem, že potrebujem jeden večer sama so sebou, tak mi to umožní.

Chcem byť s človekom, ktorý ma bude podporovať. Vo všetkom, čo je pre mňa dôležité. To neznamená, že to musí robiť so mnou alebo že z toho musí byť rovnako nadšený. Znamená to, že príjme fakt, že možno na chvíľku niečo nebude pre neho úplne ideálne, na úkor môjho vlastného sna. A že bude môj cheerleader.

Chcem byť s človekom, ktorý mi nebude klamať. Pretože vie, že dôvera je to najdôležitejšie a zároveň najkrehkejšie, čo dvaja medzi sebou majú. Ťažko sa buduje, rýchlo sa zbúra. A vie aj to, že sa na neho nebudem hnevať za nepríjemnú pravdu, no naopak budem sklamaná z milosrdnej lži. Človeka, ktorý mi povie pravdu, aj keď pre mňa nebude jednoduché si ju vypočuť. Človeka, ktorý mi to zrkadlo nastaví. Lebo ma má rád.

Chcem byť s človekom, s ktorým sa budeme slobodne milovať. S človekom, ktorý ma nebude dusiť a držať v klietke. S človekom, ktorý ma nebude chcieť vlastniť a ovládať, pretože vie, že všetci sme slobodní. S človekom, s ktorým jeden víkend zažijeme skvelú spoločnú dovolenku, ale ten druhý si kľudne budem sama robiť svoje veci a on si zase urobí svoj plán. S človekom, ktorý bude mať tiež milión svojich aktivít a vecí a keď sa večer uvidíme, budeme sa môcť o nich hodiny rozprávať. Alebo aj nie. Kľudne môžeme len tak byť. V tichosti. Spolu. S človekom, s ktorým máme aj spoločné záujmy a preto môžeme spolu robiť aktivity, ktoré nás napĺňajú ako jednotlivcov, no zároveň ako pár. Skvelé rande totiž môže mať mnoho podôb.

Chcem byť s človekom, ktorý bude otvorený riešeniu problémov a bude o nich chcieť komunikovať, aj keď to bude občas veľmi náročné a nepohodlné. Pretože vie, že to jediná cesta k tomu, aby sme obaja boli spolu spokojní. S človekom, ktorý ma bude počúvať a snažiť sa pochopiť ma. S človekom, ktorý sa bude snažiť mi vysvetľovať, aby som chápala ja.

Chcem byť s človekom, ktorí vie, že nie sme dokonalí a preto priznať si chybu, bude pre neho viac, než si na úkor našej spoločnej pohody honiť ego.

Chcem byť s človekom, ktorý ma bude inšpirovať. To neznamená, že ma bude nútiť meniť sa a tlačiť ma niekde, kde sama byť nechcem. Znamená to, že bude žiť tak ako žije ďalej, a tým ma bude inšpirovať k tomu, aby som sa stávala lepším človekom, ako som bola. Lebo to sama budem chcieť.

Chcem byť s človekom, s ktorým nemusím mať strach byť sama sebou. Pred ktorým môžem tancovať ako blázon v daždi, hojdať sa na hojdačke pre deti, falošne spievať, ale rovnako plakať. A je jedno, či budem mať 20 alebo 50 rokov.

Chcem byť s človekom, s ktorým sa budeme veľa smiať. Pretože nechcem mať nudný život a milujem ľudí, ktorí si vedia robiť zo seba srandu. A rozosmiať ma.

Chcem byť s človekom, ktorý sa mi páči. Nie len tým aký je vnútri, ale aj fyzicky. S človekom, s ktorým nás bude extrémne baviť, spoločne bádať a objavovať naše vzájomné erotické sny a rozkoše.

Chcem byť s človekom, ktorý raz bude skvelý otec detí. Pretože sa im bude venovať a nebudem im zakazovať sa pýtať na otázky, keď niečomu nebudú rozumieť. Človeka, ktorý im sám bude tým najlepším príkladom.

Chcem byť nie len s takým človekom, ale aj takým človekom. Najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré som učinila. Pretože všetko je to len o rozhodnutiach.

Musíš vedieť, čo chceš. Ako inak môžeš očakávať, že ti to dá niekto iný, keď ani nevieš, čo by to malo byť? Si schopný/á to, čo chceš na oplátku aj dať?

Nemôžeš dostať, čo chceš, keď nevieš, čo to je.

Takže, čo vlastne chceš?

Tvoja Adri